Rozhovor pre kultura.pravda.sk
Sestrička aj mafiánska Pipina - Dzuríková si občas lezie na nervy
Váš mocný hlas a sklony k herectvu sa prejavili už v detstve?
Vždy som bola také šidlo. Už v materskej škole som hrala vílu, vlastne nie vílu, ale bosorku. A potom, u babky sme celé leto hrali divadlo. Vtedy fičal Jánošííík v Radošinskom naivnom divadle, ľudia si ho nahrali na kazety, a tak sme sa k nemu dostali aj my. Bolo nás viac bláznivých deciek pokope a - hrali sme.
Aj vaše dvojča má taký zvučný hlas ako vy?
Moja sestra Alenka má nádherný hlas. Spieva vo folklórnom súbore a bude mať CD. Je to však taký vrúcnejší typ hlasu...
Taký zvučný hlas ako máte vy, musí byť výhodný aj pre bežný život. Viete sa ozvať?
Áno, a niekedy tým leziem ľuďom na nervy. Keď napríklad skoro ráno točíme, všetci sú rozospatí a ja vpálim s tým mojím hlasným "dobrým ránom“, tak prevrátia oči - "Ježiši, Gaba už je tu! " Minule sme začínali o šiestej, ešte som pospávala na maskérskom stolíku, prišla jedna kolegyňa a ozvala sa tiež takým silným hlasom. Niekto poznamenal: "Už si horšia ako Dzuríková." Potom sme sa na tom smiali.
Viete svoj hlas modelovať?
Keď robím Pipinu v Mafstory, tak ešte pritlačím, aby to bolo kovovejšie, zvučnejšie. O to som potom radšej, keď mi v dabingu režisér povie: "Gaba, daj zamaťák..."
Bojíte sa o svoj hlas?
Stačí viac hrať, príde nejaká choroba a už sa to v hrdle deformuje. Priznávam, že som si hlasový fond veľmi nešetrila, vykrikovala som kade-tade. Niekedy strávim celý deň na nakrúcaní, v dabingu, na javisku (na veľkom javisku v novostavbe SND sa šeptať nedá) a to pocítim. Už viem, že o hlas sa treba starať.
Čo sa vám najlepšie spievalo?
Minulý rok sme mali derniéru Sekretárok, ktoré sa hrali na Malej scéne SND. Bolo nás šesť a brali sme to ako zábavu. Tam sme sa vybúrili. Spievam v predstaveniach často, ale teraz mám veľmi rada svoj výstup v hre Kráľ sa zabáva. Až sa na tom s kolegami smejeme, že dve hodiny čakám na ten jeden výstup, ktorý trvá len šesť minút a 25 sekúnd. Za ten čas, v tej jednej skladbe, musím aj zahrať aj zaspievať. Skladba je náročná aj po hudobnej stránke - stačí malá hlasová indispozícia alebo náznak choroby a už máte strašný strach, aby ste to zaspievali. Tá pesnička však ponúka veľkú hereckú príležitosť: je to výkrik ohrdnutej ženy, ktorú si kráľ zobral, ale nemiluje ju. Je to kráľovná bez kráľa.
Čo si prvé poviete, keď dostanete novú úlohu?
"Panebože, ja neviem, čo s tým!" Býva to taká moja prvá reakcia a potom sa k tej postave pomaly približujem. Musím sa k nej prepracovať - hľadám súvislosti s ostatnými postavami, premýšľam nad predstavou režiséra, uvažujem... Už sa mi stalo, že som vôbec nevedela, čo s postavou, ako ju budem hrať. A potom prišiel kostým, obliekla som si pulóvrik, sukničku, k tomu copíky, a hneď mi bolo všetko jasné. Bolo to také naivné, obtlstlé dievčatko, z ktorého sa neskôr vykľula dáma. Ja sa s kostýmom obliekam do roly - je to pre mňa rituál.
Prikladáte význam aj kolektívu?
Iste. V SND sme dobrý kolektív. Nie, že by sme spolu chodili opekať, ale - keďže pracujeme s citmi a s našimi dušami - sme k sebe otvorenejší a atmosféra je u nás možno intímnejšia ako inde. Nie sme milujúci sa kolektív, nie sme divadelná komúna, každý si žije svoj život, ale všetci máme radi divadlo a chceme ho robiť dobre. Žiaľ, teraz sme zasa bez šéfa...
Nie ste taká ambiciózna, aby ste chceli byť šéfka?
Som veľmi ambiciózna, ale ešte nemám rodinu a deti. Táto funkcia sa nedá robiť na polovicu, tým treba žiť naplno, to môže robiť niekto, kto už dozrel.
Je aj divadlo zábava alebo je zábava iba v televízii?
Divadlo je vždy zábava. Keď všetko vychádza - hudba, masky, svetlá, každý detail, tak je to naozaj radosť.
Viete, prečo si vás vybrali do Mafstory?
Myslím si, že Vanek a ja sme ako dvojičky! (smiech) No, je to jednoduché - potrebovali normálnu babu, životaschopnú temperamentnú, ženskú...
Zmenilo vám to život? Ovplyvnila Pipina vašu povahu?
Ani nie, myslím, že som "drbnutá“ od malička (smiech). Prišla som trocha o svoju intimitu, napríklad pri nákupoch. Teraz si ľudia za mnou šepkajú - to je Pipina.
Majú vás ľudia radi takú, aká ste?
Dúfam, hoci určite im niekedy leziem na nervy svojím temperamentom.
Ste niekedy unavená? Čo vtedy robíte?
Keď robím Pipinu, dabing a ešte večer mám Čertice alebo Kto sa bojí Beatles, kde hrám šialenú novinárku, buď hneď zaspím, alebo niečo robím, znova sa naštartujem a dve hodiny sa potom prechádzam po byte.
A keď máte voľno? Viete oddychovať?
Mala som minule voľný deň a nevedela som, čo so sebou, ale sú dni, keď nič nerobím. Ráno si idem vždy zacvičiť, potom si dám dobrý obedík, čitkám si a aj si spinkám poobede. Potom už však potrebujem nejakú aktivitu, aspoň sa prejsť.
Pochádzate z Košíc - čím boli Košice inšpirujúce pre budúcu herečku?
Košice mám veľmi rada. Vždy sa tam rada vraciam. Človek si vlastne ani neuvedomil, aké je to mesto pekné, že mu raz bude chýbať... Krásna je hlavná ulica, uličky okolo námestia, Dóm sv. Alžbety.
Pomohol vám niekedy v živote ten chrám?
Občas sme tam len tak vošli, ale mám veľkolepú spomienku: v tom chráme sa ženil môj spolužiak z Košíc Paľo Hudák a ja som vtedy bola po prvý raz v tom priestore na oficiálnej udalosti. Organ hral, všetko bolo nádherné ako vo filme. Hovorila som si – tak toto je miesto, kde by som sa chcela vydávať!
Vydávať sa nejdete, ale - máte už aspoň vytypovanú čerešňu, pod ktorou sa budete v máji bozkávať?
Samozrejme, niekoľko... Na prvého mája chodievame ku Kamile Magálovej na ranč a tam oslavujeme 1. máj. Máme pionierske šatky, je kultúrny program, a medzi pečeným prasaťom a dezertom sa vybozkávame všetci pod čerešňou.